Naša trieda, obraz o Slovensku

Dúfam, že vás nadpis môjho blogu prinútil otvoriť ho, pretože presne kvôli tomu som ho napísal! Ako začať? Neubehol ani deň od môjho návratu z francúzskeho mesta Strassbourg a ja, s hlavou plnou myšlienok, hľadám (márne) vo svojom notebooku microsoft word, ktorý som doteraz nikdy nepotreboval. Prečo? Pretože chcem vypustiť von aspoň časť z toho, čo zanechala v mojej mysli návšteva Európskeho parlamentu.

Do parlamentu som išiel ako novinár, takže som dostal akreditačnú visačku s prístupom skoro všade. Tak som sa dostal na verejnú rozpravu parlamentu, ktorá sa týkala finančnej stratovosti za rok 2015. Nuda? Možno pre niekoho, no ja som sa usadil a potichu počúval. Každý prítomný poslanec mal okolo 1-2 minút na svoj príspevok. Odzneli názory ako: “bez rizika straty peňazí, nie je možné sa posunúť ďalej”. Alebo na opačnej strane: “uvedomme si, že na oko malé percento ako 3,8%, znamená niekoľko miliárd eur, ktoré sme zobrali našim občanom a premrhali” atď.

Vtom ale vstal britský europoslanec (ktorého meno som si nezapamätal) a vyhlásil:
(parafrázujem) “o tom, či 3,8% je alebo nie je veľké číslo môžeme polemizovať, ale fakt je, že neobsahuje úplný obraz o stratovosti EÚ, pretože neobsahuje rôzne zlé zaobchádzania s peniazmi ako napríklad to bolo na Slovensku, kde boli hradené stavebné materiály, ktoré boli 6 násobne predražené!”2 minúty! Za 2 minúty sme boli v hanbe. O to horšie je, že naša krajina na rozprave ani nebola prítomná.

Čo tým chcem povedať je, že za hranicami nás dobre poznajú. Myslíme si, že o nás nikto nevie a bijeme sa do pŕs, keď Sagan zahviezdi na majstrovstvách sveta… No ako prezentujeme svoju krajinu my? Ja nechcem obviňovať politikov, ktorí nám robia hanbu. Obviňujem NÁS. Lebo mentalita, ktorá je v hlavách našich poslancov je aj v našich hlavách.
Chcem len povedať, že každý z nás je zodpovedný za obraz o našej krajine. Niekto viac a niekto menej, ale zmena začína u nás samých. Tak prestaňme hrabať len pre seba a začnime produkovať! Pretože o tom to je. V EÚ sú krajiny, ktoré sa snažia budovať spoločné dobro a sú v nej aj krajiny, ktoré to len zneužívajú. A naša medzi ne, z môjho pohľadu, bohužiaľ patrí. Ľudia u nás sú zvyknutí konzumovať. Nie je to také typické slovenské, brať všetko, čo nás nič nestojí? Zmenu, ktorú chceme vidieť vo Svete, treba najskôr urobiť vo svojom živote.

Nie je to také typické študentské, usadiť sa čo najviac dozadu a snažiť sa robiť, pokiaľ možno, nič?

My študenti sme tak hlboko padli do pasivity! Ako prváci na základnej škole sme mali na nástenke vyvesené pravidlo: “Počas hodiny som ticho, nevyrušujem!”. Toto pravidlo zostalo, bohužiaľ, hlboko zakorenené v každom z nás. Viete, aké pravidlo majú na nástenke vyvesené prváci v Nemecku? “Počas hodiny sa zapájam, ak mi niečo nie je jasné, opýtam sa.” Tým sa ale neriadia len malé deti. Riadi sa tým celý národ.

Nemeckú školu som navštevoval pol roka, keď som bol štvrták. Na Slovensku sme mali v triede interaktívnu tabuľu a celá škola bola hrdá na to, aké máme pokrokové pomôcky! V Nemecku mali úplne obyčajnú tabuľu, obyčajnú kriedu a obyčajnú špongiu. Ale úžasný prístup k učeniu. Rozvíjali u detí AKTIVITU!

Naša škola nepotrebuje mať triedu M1 s tabletmi, ktoré ležia zamknuté v skrini. Ani premietačku v každej triede. Potrebuje študentov, ktorí sú hladní po poznaní, ktorí chcú diskutovať a chápať. Ktorí sú aktívni.”

Počas hodiny som ticho, nevyrušujem!”

Toto nám vštepujú od detstva a potom sa čudujú. Toto z nás vychovávajú! Nenechajme aby v nás pochovali naše osobnosti! Pýtajme si viac. Rozvíjajme naše schopnosti! Na našej škole je mnoho ľudí, ktorí si idú za tým, v čom sú dobrí, čo ich baví. Ale aj veľa takých, ktorí sa zašívajú a nevedia uchopiť iniciatívu. Chcú byť donútení robiť niečo. Ale žiť vás nikto nedonúti. Možno sa niekomu zdá, že píšem o známkach, učeniu a školských akciách. Nie. Píšem o prístupe k životu, ktorý sa odzrkadlí aj na prístupe k škole.

Nerobte to, čo nechcete robiť! Ale ak to chcete robiť, tak to robte poriadne.

Úplne vážne. Ak nechceš študovať gymnázium, neštuduj ho. Je veľa iných škôl, kde ťa naučia robiť veci, ktoré sú tiež potrebné pre spoločnosť. Ale ak chceš študovať na gymnáziu, tak sa snaž, nech to stojí za to. Rob to poriadne. Venuj tomu svoj čas. Určite sú veci, ktoré ťa bavia viac a veci, ktoré menej a vôbec ťa nemusí trápiť, keď ti nejaký predmet nepôjde tak, ako by si to predstavovali tvoji rodičia. Ale aj tomu predmetu venuj svoj čas a snaž sa urobiť maximum. Lebo to je to, čo chceš. Chceš tu študovať a toto k tomu patrí.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s