Výnimočnosť obdarovania

Nie som študent. Ale učím sa. Veď učíme sa predsa celý život. A teda ak dovolíte, aj moja maličkosť sa pridáva do komunity blogerov našej školy. Tu, hľa, môj prvý blog s témou, ktorá ma už dávno trápi:

Vianoce sa blížia. Ach, jaj. Určite to poznáte aj vy. Čo kúpim rodičom? Bratovi? Sestre? Frajerke, či najlepšiemu kamošovi z triedy? Musí to byť niečo výnimočné, kvalitné, okochytajúce (prepáčte, som angličtinár a mám problém s doslovnými prekladmi). Ale čo také? Čo ešte dotyčný nemá? Čo sa mu naozaj zíde a bude stáť za to? Po čom už dávno túžil, ale nechcel na to míňať peniaze?

Tiež sa pýtam tieto otázky. A odpovede skoro vôbec nenachádzam.

Nie som až taký starý, ale narodil som sa ešte v čase komunizmu. Mojou rodnou vlasťou je Československá socialistická republika. Pochádzam z rodiny stredoškolsky odborne vzdelaných ľudí, ktorých zárobky v čase môjho detstva boli veľmi nízke. Jesť čokoládu bolo pre mňa a môjho brata sviatkom a na sv. Mikuláša sme sa nevedeli dočkať, lebo sme vedeli, že dostaneme viac sladkostí a ovocia naraz. No a Vianoce? Taká radosť z jedného autíčka, to sa už dnes málo vidí. Nie, nesťažujem sa. Práve naopak. Vnímam to ako veľmi pozitívne obdobie môjho života.

Dnes je to ale úplne iné. Áno, idú Vianoce a ja sa teda opäť pýtam. Čo také kúpim deťom? Z čoho ešte budú mať skutočnú radosť? Nech to bude čokoľvek, ich radosť určite nebude radosťou z výnimočnosti aktu obdarovania. Pretože ho zažívajú celý rok. Potrebuješ tričko? No jasné, majú výpredaje, za dobrú cenu ho máš hneď zajtra. Rada skladáš puzzle? Dve eurá ma nezabijú, zajtra ti ho kúpim. Teraz ťa baví “variť čajík”? V obchode XY vypredávajú detský plastový čajový set za 2,35€. A najlepšie keď ti to kúpi aj babka, ujo, teta… Alebo… Mám chuť na Margotku, Horalku či Deli? Veď to stojí pár centov, doprajem si. Pamätám si na našu prvú teflonovú panvicu v domácnosti. Bola jedna. Všetci sme sa chodili pozerať keď na nej môj otec vyprážal hranolky a tie sa na nej nepripaľovali.

Či si to priznáme alebo nie, máme sa lepšie ako kedysi. Sortiment tovaru každého druhu je taký široký, že dokážeme tráviť hodiny nad uvažovaním, ktoré zo 148 tričiek si kúpiť. Hračiek vymyslených na rozvoj kreativity je také množstvo, až túto kreativitu zabíjajú.

Je to zvláštne. Túžim obdarovať, ale neviem ako.  Chcem, aby darček hovoril “Mám ťa rád. Si pre mňa výnimočný.” Ako však docieliť tento moment výnimočnosti, keď už samotné obdarovanie nie je ničím výnimočným?

Nie, nemám na to odpoveď. Hľadám, uvažujem, rozmýšľam. A či niečo vymyslím? To neviem. Každopádne však chcem svojim deťom pripraviť výnimočné detstvo. A keď má človek pred očami cieľ, cesta k nemu musí byť vydláždená, okrem iného, aj veľkou dávkou kreativity.

One Comment Add yours

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s