Vďačnosť je výzva

Mnohým z nás je veľmi blízke dávať a rozdávať sa. Vo chvíľach, keď sme obdarovaní, občas prichádza malý červíček, hlodajúci v svedomí: „Vieš, nezaslúžiš si toľko pozornosti… nie si v situácii, keď si schopný službu odplatiť. Trocha sebecké, nechať si pomáhať, nechať druhých spraviť špinavú prácu, nie?“
A prichádza challenge. Môžem odmietnuť, s rizikom, že dotyčného zraním, s víziou, že zostanem trocha hrdá a najmä sebestačná. Alebo sa jednoducho pekne po slovensky poďakujem, podľa možností celkom úprimne.
A že človek vďačný je človekom pokorným, zostane pravdou.

Viete, nedúfala som, že dokážem „scucnúť“ objekty mojej vďačnosti do piatich vecí. Tých, o ktorých viem, sú tisíce, a tých, ktoré sú hodné vďaky, je ležatá osmička. So srdcom sme dali pokec, a hľa, tu je jeho päť klenotov. Boli celkom zadarmo.
A možno celkom nie… za cenu jedného kríža.

poprvé, blízkosť.
Naozaj rada trávim čas sama. Neznesiem však osamelosť. Viem, akí vzácni sú moji drahí, tí blízky môjmu srdcu. Nielen pre vedomie, že ich dvere sú otvorené, uši načúvajúce a srdcia prijímajúce, najmä pre ich prítomnosť.

podruhé, kútik (nie herpes).
Mojim kútikom je priestor medzi posteľou a nočným stolíkom, vytvárajú spolu s kobercom a taburetkou taký súkromný miniatúrny vesmír. Je miestom, na ktorom sa číta, píše, modlí, spieva, sníva, plače…

potretie, estetika/Krása.
Som jedným z najväčších odporcov preplácanosti. Napriek tomu, že 50 odtieňov sivej v mojom šatníku ju minulosťou a časom som vďaka Bohu objavila existenciu farieb, v jednoduchosti doteraz vidím Krásu. Lebo Krása je jednoduchá.

poštvrté, poézia.
Napriek tomu, ako cukrovo táto pravda znie (napína ma a následne vraciam dúhu s karamelom), poézia je jazykom duše.
Vypovie všetko a nemusí povedať celkom nič. Číta sa a píše, spieva a medituje.
A že „básničky“ sú len pre zabuchnuté šestnástky? Taký Miro Válek mi absolútne plačúcu teenagerku neevokuje.

popiate, voľnosť
Naozaj nemá v mojom imaginárnom hodnotovom rebríčku až piate miesto. Ale všetko zhŕňa a zahŕňa. Moji rodičia mi veľa rozprávali o čase, keď nemohli voľne rozprávať, cestovať či študovať. Teraz viem, že voľná smiem byť aj v cele s rozmermi 2×1 meter.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s