Good, good Father

Mnohých mojich priateľov sa Boh dotkol vo veľmi ťažkých závislostiach a zachránil ich od samovraždy či úplného pádu na dno spoločnosti (hej, aj bývalí feťáci a alkoholici). Veru, aj po mňa sa musel skloniť do poriadnej hĺbky, hoci žiadne dramatické obrátenie po hýrivej minulosti nenastalo.


Som nezvratná katolíčka od kolísky. S rodinou sme trávili nedeľné doobedia v kostole, bolo celkom prirodzené pomodliť sa pred spaním, snažiť sa priveľmi neklamať a nepoužívať vulgárne výrazy…  Voľný čas som trávila prevažne s kamarátmi nepochybnej povesti, neskôr so spoločenstvom. Rodina úplná, prospech výborný, talenty rozvité. Do tohto bezproblémového diania prichádzali raz za čas obdobia plné úzkosti, ale každému človeku je predsa občas ťažšie, nie? Nevenovala som tomu pozornosť a vždy som ich jednoducho prečkala. A strach a úzkosť sa zakoreňovali čoraz hlbšie.

Keď som nastúpila na GCM, dúfala som, že všetko bude v poriadku a perfektné. Dobrý gympel, plno priateľov vo vyšších ročníkoch, kresťanská formácia jak lusk, spolužiaci zo základnej… asi (určite) som mala predvídať, že nemecká trieda nebude prechádzka ružovým sadom. Udržať si perfektný prospech odrazu stálo oveľa viac ako hodinku nad knihami. Mala som neskutočný strach, že zlyhám. Úzkosti sa začali vracať v oveľa väčších rozmeroch, prichádzala únava a stres, z ľudí som mala strach a nebolo pre mňa možné bez problémov pred nimi nahlas rozprávať či nadviazať normálny rozhovor s opačným pohlavím. Prirodzene, čakala som, že ako tento čas prišiel, odíde. No ani po niekoľkých mesiacoch sa nič nedialo a nič sa netvárilo odchoduchtivo.
Modliť som sa nevládala a nechcela. Takmer som prestala úplne. Boh bol pre mňa veľmi vzdialený a vždy, keď som k Nemu prichádzala, prežívala som len vinu a hanbu z toho, že takto by sa „dobrý kresťan“ cítiť nemal, mala by som sa predsa neustále radovať a jasné, obetovať svoje utrpenie. Bol niekým, kto čaká, kým zhreším a nechá ma vyžrať si to. Bála som sa ho dokonca natoľko, že možnosť vziať si život bola pre mňa tabu len zo strachu. Po celý ten čas som fungovala v spoločenstve veriacich ľudí, od ktorých som cítila neprijatie (že to bola hlúposť, ani nemusím dodávať) . Nerada som sa na seba dívala a sivá farba sa stala mojou uniformou. Do rodičovsko-dcérskeho vzťahu prišla kríza. A ja som vedela, že je na mieste začať celú situáciu vážne riešiť, lebo sa zbláznim. Ale nevedela som ako. Pokoj som hľadala okrem Otcovho náručia celkom všade a neprinieslo mi ho vôbec nič. Počas toho, ako sme sa s rodičmi čoraz viac vzďaľovali, prišla ponuka zúčastniť sa semináru Father′s Heart, o ktorom som vedela len toľko, že sa tam rieši čosi ako „uzdravenie vzťahu s Bohom Otcom “.
OK, posledná vec, ktorú potrebujem, je rozpitvať situáciu doma a svoje problémy ešte viac. Predstava uzdravenia bolo pre mňa liatím vysokopercentného destilátu do otvorenej rany. Takže nepôjdem. Dnes ďakujem Bohu za priateľov, ktorí ma tam napriek mojej tvrdohlavosti „dokopali“. A za tých, ktorí napriek tomu, aké to so mnou bolo ťažké, vytrvali.
Naozaj sa navonok nestalo nič dramatické. Ale zmenilo sa celkom všetko. Napriek všetkým negatívnym očakávaniam žiadne liatie Alpy do situácie neprebehlo.

Lebo Ježiš leje do rán olej s vínom. Lebo je dobrým Otcom, ktorý mi povedal len toľko, že ma miluje. Bezpodmienečne a bezhranične. Že som naozaj len taká, akú ma vidí On a môj pohľad na seba nebol pravdivý. Že On je predsa trpezlivý, dobrotivý, nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebný, nie je sebecký, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé… celkom iný, ako som si predstavovala. Že bol celé tie mesiace so mnou a všetko, čo som prežívala, vytrpel On prvý pred dvetisíc rokmi v Getsemanskej záhrade. A dal mi prisľúbenie, ktoré sa plní doteraz → Iz 35. Že odteraz bude všetko už naozaj v poriadku.

Možno očakávate, že jasné, nasadila si ružové okuliare, depky zmizli, vzťahy boli tip-top a bola uzdravená jedným lusknutím. Totiž, vôbec nie J Veľa vecí bolo oveľa ťažších a horších a koniec-koncov, neviem, ako bude zajtra. Ale keď Vám fakt, že Vás Boh miluje, spadne z hlavy do srdca, všetko sa zmení. Jarmo je príjemné a bremeno ľahké. Nuž, od tohto zázračného dotyku neuplynul ani rok. Ani depresie, ani úzkosti neprežívam vyše dvoch mesiacov. V spoločenstve sa necítim len prijatá, je mojou rodinou. S rodičmi si rozumieme ako nikdy predtým a vzťahy s priateľmi rozkvitajú, akoby ani nebol november J. Robím to, čo som vždy robiť túžila, s pokojným vedomím, že smiem robiť chyby. Ale všetko prišlo postupne. A všetko je ničím oproti Láske, ktorá do všetkého vstúpila okamžite, ako som otvorila.

Nie som o nič lepšia ako ktokoľvek, kto číta toto svedectvo. Lebo skutočné dobrým je len Otec. A verím viem, že každému túži dať ešte tisícnásobne viac ako dal mne. Nemusíte mať vieru, ktorá prenáša vrchy, stačí ako malé zrnko. A otvorené srdce. Prosím, nechajte sa milovať, lebo ste hodní tej najväčšej Lásky.

3 Comments Add yours

  1. stefanmurarik píše:

    Boh je dobrý Otec. Myslím, že toto je hlavné posolstvo Ježišovho života. Ak máme teológiu v malíčku a vieme odrecitovať všetky pravdy viery, ale toto by sme nenačítali, stále sme riadne mimo.

    Túžim po tom, aby všetci na škole mali osobnú skúsenosť s Božou láskou. Ďakujem, Pati, že si sa podelila s tou svojou.

    Like

  2. richardgurbicz píše:

    Nič iné k tomu neviem povedať, len jedno veľké AMEN!!!
    PS: https://www.youtube.com/watch?v=mBwXHpKVS5I

    Like

  3. laveron99 píše:

    Navrhujem vytlacit a zavesit na nastenku v kazdej triede 🙂

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s