Hra s číslami

Povedať, že si na to spomínam, akoby to bolo včera, by bolo trúfalé. Predsa, je tomu už skoro 15 rokov. Na svoju najvtipnejšiu príhodu zo školy si však skúsim spomenúť čo najpresnejšie.


Bol môj deň maturít a v tom čase sa maturovalo v jeden deň zo všetkého. Stál som tesne vedľa spolužiačky, nazvime ju Monika, sledoval, s akou precíznosťou presúvala kôpky tém. Prechádza sa pozdĺž prefukujúcich hliníkových okien a nahlas si opakuje otázky. Kŕčovito zviera peračník, zavše pribehne k papierom, overiť si, či si dobre spomína, chvíľu sa mračí, krátko nato operne spieva. Skrátka, Monika bola vždy kocka.

Nie hocijaká. Dobré známky, rozumej jednotky, sú základným stavebným prvkom jej identity. Kvôli rodičom, sebe samej, neviem. Ale čokoľvek iné je absolútne neprijateľné. Pre jednotky je schopná spraviť  … všeličo. A niečo bizarné sa jej podarilo práve v deň maturít.

V čase, keď Monika vstupuje do miestnosti, ja už odpovedám zo slovenčiny. Mona si ladne doklopká k maturitnému stolu. Síce ju nevidím, no za chrbtom vnímam sálajúci kvázi-úsmev č. 2, ten, ktorým celkom zištne vrhá priehrštia sympatie všetkému živému navôkol. Za štyri roky sme ho mali možnosť vidieť v tónoch a variáciách, o akých sa školským psychológom ani nesníva.

Rúčka v obálke, chvíľka napätia a zrazu … mrazivé ticho. Niečo sa stalo, chyba v systéme. Preruším Kukučínov životopis a so zvedavosťou sa obzerám. Jej tvár zahrala škálou emócií. Citujem. V poradí. Šok. Hrôza. Zúfalstvo. Sklamanie. Rezignácia. A potom iba slzavý hysák. Jasné, že fejk, ale jeden z najlepších.

„Všetky témy som si stihla pozrieť okrem tejto. Sprostá šestka! Ja som to tušila.“ Zvezie sa na stoličku, hlavu zaborí do dlaní a spustí juhoamerické mydlové divadlo. Melodramaticky vstáva a bez vyzvania opúšťa miestnosť. Už som sa domnieval, že som sa stal svedkom nemožného, keď vtom predseda maturitnej komisie sucho skonštatuje: „Ale Monika, veď to je devina. Držala si to dole hlavou.“

Strih. Monika – kvázi-úsmev číslo 2: „Aha, tak to je potom v poriadku.“

Ponaučenie: Keď budete vy alebo vaši rodičia mrieť túžbou zmaturovať na samé jednotky, spravte to nonšalantne.

One Comment Add yours

  1. andreaondruskova píše:

    Ja som si tiež vyžrebovala žetón s touto dvojznačnou cifrou. Otáčam hore hlavou, dole hlavou a pýtam sa komisie čí si môžem vybrať. Mali ste vidieť ten pohľad. Potáčali všetky ostatné žetóny, zistili, že devina má bodku, dokreslili aj tomu môjmu a spravili s neho jednoznačnú šestku. Aj vďaka tomuto si doteraz pamätám svoju maturitu z biológie.

    Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s