Ukážme svetu šťastných kresťanov!

O láske sa hovorí často, je to asi najrozoberanejšia téma v spoločnosti už od nepamäti. Je podstatou všetkého pravého. Všetkého, čo za niečo stojí.

Chcela by som rozoberať lásku k tým ľuďom, ktorí si ju „nezaslúžia“. Dennodenne ich stretávame na ulici, v reštaurácii alebo kdekoľvek. Stačí si vybrať.Mám na mysli ľudí, ktorí neveria v Boha.  Možno nimi nepohŕdame vedome, no v podvedomí toľkokrát, že si to ani neuvedomujeme. Neviem, či to bol váš prípad, ale môj áno.

Myslím ľudí, ktorí si užívajú život ako im je to pohodlné. Nezaujímajú sa o nič viac, lebo sa im nechce. Je im pohodlné nevedieť a uveriť prvej informácii, ktorá sa im ponúkne.Ja považujem za jeden z hlavných problémov dnešnej spoločnosti to, že ľudia prestali byť zvedaví a prestali sa pýtať. Prestali byť úprimní a priami. Som rada, ak na takýchto ľudí natrafím. Ľudí, ktorí sa neboja pýtať na témy, ktoré sú tabu alebo pre niekoho nepohodlné.

Ale aby som sa veľmi nevzdialila, položme si otázku, kedy naposledy som prejavil/a láskavosť človeku, ktorý žije úplne mimo viery? A teda si to „nezaslúži“? Nie že by to bol môj názor, ale často sa na to tak možno pozeráme.

Občas som si vravievala: „Som rada, že som tak neskončila,“ a tým to haslo. Možno ľudia odbočili na zlé chodníky, lebo im nik neukázal tie dobré. Možno ich vôbec netreba presviedčať, aby sa obrátili k Bohu, aby mu uverili. Čo ak by stačilo, že by o nás vedeli, že v Neho veríme a pritom by sme boli šialení, šťastí, normálni mladí ľudia? Čo ak svet potrebuje práve veriacich mladých ľudí, ktorí sa nebudú báť vystaviť konfrontácii s neveriacimi? Čo ak svet potrebuje šialených veriacich mladých ľudí? (v dobrom slova zmysle)

Ani Ježiš nechodil zachmúrený, ale pokiaľ sa dalo, radoval sa zo života a smial sa. Ukážme svetu šťastných veriacich ľudí. Veď kto je náš Boh? Som si istá, že On sa strašne rád smeje a chce, aby sme sa smiali aj my. Tešme sa z toho, kým v Kristovi sme, že sme Božími deťmi. Radujme s z toho, že máme to privilégium nimi byť a ukážme svetu, aké to je mať milujúceho Otca.

Nenavštevoval Ježiš najčastejšie pohanov? Znovu a znovu vykročil k tým, ktorí by si to možno zaslúžili najmenej. Čo to o ňom ukazuje? Miloval každého a každého túžil priviesť do svojho Kráľovstva. Tak nasledujme Jeho príklad aj tým, aby bolo na našom každodennom správaní vidno, komu patríme. Netreba nič povedať, stačí ak začneme vydávať svedectvo o šťastných kresťanoch.

3 Comments Add yours

  1. stefanmurarik píše:

    Trafila si hlavičku po klinci! Ak by pápež František vedel po slovensky, určite by Ťa lajkol.

    Liked by 1 person

  2. farkyman píše:

    Veľmi sa mi páči tvoj blog 🙂 . Ďakujem za povzbudenie.

    Liked by 1 person

  3. richardgurbicz píše:

    You have really kicked it off! Well done 🙂

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s