Listy

To, že sa z nášho sveta vytráca osobnejší kontakt nie je žiadna novinka. Pred nejakým časom si Kristína povedala, že začne písať listy a aha, čo sa stalo.

Prvý list napísala a vhodila do schránky kamarátke, ktorá býva o dve ulice ďalej. Bolo jedno, že sa stretávajú viackrát do týždňa a poznajú sa mnoho rokov. List na jej prekvapenie bol dlhý asi dve strany. Kto by bol povedal, že najlepšie kamarátky, ktoré sú neustále v kontakte a vedia o sebe navzájom veľmi veľa, si budú mať čo povedať ešte aj takou to formou? Prvá vec, čo stojí za povšimnutie.

Potom jej zišlo na um nájsť si pen-frienda. A hľa o niekoľko týždňov jej prišla obálka z Nemecka s Malým princom na prednej strane. Bol dlhý šesť strán. Naozaj. Hanna, tak sa volá dievča s ktorým, si vymieňa listy. Našla človeka, s ktorým má spoločného viac ako s drvivou väčšinou ľudí v okolí. Ďalší bod do zoznamu výhod písania listov je spoznávanie ľudí, o ktorých existencii by ste inak nemali ani tušenie.

Pred Vianocami poslala balík s listom človeku, ktorého má veľmi rada, ale býva príliš ďaleko.

Nad jednou A4-kou strávi približne hodinu. Ak píše do Nemecka, najprv napíše nečistopis, potom ho prepíše a pridá nejakú tú kresbu. To znamená, že to zaberie fakt veľa času.

A pointa?

Kladenie myšlienok na papier je niečo úplne iné ako ich vyťukávanie do klávesnice, či rozprávanie sa.

Naučila sa pri tom toľko vecí; že má rada zvuk snehu, keď naň stupíte, že jej obľúbená báseň je v skutočnosti oveľa dlhšia, že o 1 118 kilometrov žije jej (v mnohých ohľadoch) spriaznená duša. Uvedomuje si veci, nad ktorými by sa inak ani nepozastavila. Vylovila z pamäti svoju obľúbenú spomienku, zdieľala nadšenie z tej skvelej pesničky a zdôverila sa s vecami, o ktorých dovtedy nikto nevedel, ani ona nie.

Na písaní listov je niečo úžasným spôsobom neuveriteľne intímne.

A navyše listy si odložíte a kedykoľvek sa k nim vrátite, no konverzáciu v Messengeri nebudete scrollovať, ak chcete nájsť správy z roku 2012.

Kristínini  starí rodičia majú odložených množstvo listov, ktoré si písali počas vojny, ale čo máme my? Konverzácie v mobile, ku ktorým sa už nikdy nevrátime.

Na písaní je veľa skvelých vecí, preto Vás chce týmto povzbudiť. Píšte. Alebo to aspoň skúste. Objavíte seba, spoznáte nových ľudí, niekomu urobíte radosť a ak si nájdete zahraničného pen-frienda ešte si aj zlepšíte angličtinu (prípadne iný jazyk). No čo môže byť lepšie?

 

One Comment Add yours

  1. richardgurbicz píše:

    Jedna velka pravda. Rok pred smrtou mojej starej mamy som sa dostal k mnozstvu listov, ktore som si s jej povolenim nechal ako dedicstvo. Boli to listy, ktore jej pisal moj starky (uz davnejsie zosnuly) este v casoch kedy “spolu chodili” (vtedy sa tomu tak nehovorilo), cize zhruba 30te roky minuleho storocia. Je to jeden z najvacsich pokladov, ktore doma mam.
    Vyborne si to vystihla, snad si mnohym otvorila oci a dala namet na aktivitu, ktora je nositelkou hodnot 🙂

    Liked by 1 person

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s