Sladké dni

Skúmam štruktúru posledných dní. Každý z nich má svoju osobitnú. Čím to je, že raz sa cítime nedotknuteľní a inokedy spútaní a tak veľmi bezbranní?

So západom slnka sa vždy rada v myšlienkach zastavím. Pýtam sa samej seba: „Čím som naplnila tento deň?“ Poviem vám, veľakrát sa naplní sám. Deadlinmi, povinnosťami. Nepríjemnými zmenami, ktoré jednoducho neprišli vhod a chcú ma predurčiť k zlyhaniu. No v tom všetkom ho Boh naplní prekvapeniami. Dobre vie, že hoci buzola padá z rúk mne, strelkou hýbe on. Stále. A vtedy je rad na mne.  …Vydať sa či nevydať? (Nie, nik ma nežiada o ruku :D)

Krokmi

Napriek tomu, akou prirodzenou (žiaľ nie pre všetkých) vecou sú kroky človeka, občas sú nevyspytateľné, ale vždy podnetné pri skladaní slov do metafor. Aké je priemerné množstvo krokov, ktoré za deň spravíme?

Možno sú prázdniny, prespíme polku dňa a na jeho konci je ich súčet ozaj malý. Behom obyčajného pracovného týždňa sme zas schopní obmedziť ich na tie do a zo školy, na a z krúžkov,… proste neustále kráčame. Odniekadiaľ niekam, z niekade inam. Trávime čas. Kde a ako? Míňame minúty, aby sme im dali plnosť.

A čo tie neviditeľné kroky? Priznajme si to, raz za čas stagnujeme. Nehybnosť. Primrznutí k…  Viem sa zastaviť aj kvôli tomu, aby som nechala duši pookriať? Čo ak by moje kroky viac viedli k ľuďom a ďalej od predsudkov a sebaľútosti?

Čo teda s tou plnkou dňa?

Teraz dobre počúvaj. Hoci nie každý rád pečie tak ako ja, kto by nemal rád sladké? Základom je cesto. Do dňa vchádzame s mnohými nádejami a očakávaniami, večer sa vraciame skúsenejší a to všetko pramení z našich hodnôt, ktoré dávajú kvalite rásť. A čo dáme medzi to? Ako naplníme deň? Podľa mňa dáva plnka určitý šmrnc. Vždy sa ju snažím spraviť nezameniteľnú. Tu je môj krátky recept s prísadami:

  • Modlitba. Priatelia, ktorí ma poznajú, vedia, že sa viem ľahko stratiť. Takisto viem žasnúť a tancovať od radosti. A tiež sa báť. Každá z tých 1440-tich minút dňa má zmysel, ak aspoň jednu z nich venujem rozhovoru a prežijem s Ním.
  • Úsmev & smiech. Deň vie obsiahnuť celé spektrum nálad. Ale už len rozhodnutie spraví svoje. Nenechajme sa odradiť.

„Kde je málo úsmevu, tam je málo úspechu.“   Andrew Carnegie

  • Pero a vreckovky. Nuž, názov je len príklad, ale bod má svoje opodstatnenie. „Nemáš požičať prosím… ?“ Zvyknem brať kus navyše. Maličkosti a pomoc dokážu ľahko odľahčiť druhého a nás to nemusí stáť takmer nič.
  • Chuť konať. Bez tohto by to tiež nešlo. Naše činnosti treba dosladiť pevnou vôľou, empatiou, pevnými nervami, obetou a mnohým ďalším. No hlavne láskou. Tá napokon, jediná zjemní výslednú chuť a prebudí všetky ostatné.

2 Comments Add yours

  1. stefanmurarik píše:

    Pati, máš tak krásne poetické vnútro. V Tvojom srdci akoby čas plynul pokojnejšie a príjemne sa v tom číta 🙂

    Like

    1. patriciadurcova píše:

      Ďakujem p. profesor. Som rada, že sa Vám páči 🙂

      Like

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s