Sir 6,14

Sedím si na porade a dívam sa na učiteľský zbor. Hľadám, o kom by som napísal blog na tému Koho obdivujem na GCM. Práve sa rieši kauza elektrická skúšačka. Jedni sa ticho chmúria, iní krútia hlavou. Pán zástupca Kudlačák sedí bokom a rozmýšľa. Téma ho isto zaujíma viac než ostatných. Chvíľku ešte behám po zhromaždení, kým sa rozhodnem. Áno, budú to ľudia, ktorých poznám najviac.


.jaro

.húževnatosť

Pamätám si deň, keď som Jara stretol prvýkrát. Bolo to v jedno letné popoludnie, keď sme sa ako kamaráti zišli na priateľskom futbalovom zápase. Niekto priniesol nejakého Jara a ten nejaký Jaro hral ako veľký pánko. Behal neúnavne ako Forest Gump a strieľal šialene ako pubertiak za Counter Strikeom. Nechápal som, kde sa v ňom berie tá energia. On proste nie a nie prestať. Behal a strieľal o sto šesť ešte aj po zápase, keď sme my ostatní sedeli pri base (pravdepodobne) nealkoholického piva. A ešte sa pri tom stále usmieva. No  nemilujte ho.

.kvalita

Raz som mal za sebou mimoriadne náročný deň a bol som nakompletku vyflusnutý. Zašiel som neskoro večer k Jarovi na kus reči. Teda, hovoril som ja, on sa iba v zástere vykrúcal v kuchyni a kyvkal hlavou, hmkal, sem-tam si ma skúmavo premeral. Potom mi, bez jediného slova, otočil deň o 180 stupňov. Položil na stôl grilovanú zeleninu, šťavnatý steak a 2 fľaše dobrého piva. Vraj len tak, narýchlo. Ak láska ide cez žalúdok, musí to platiť aj o priateľskej láske, lebo tento gurmánsky zážitok bol viac ako tisíc slov. A takýto je Jaro stále. Nenájdete na ňom nič instantné, žiadne polotovary. Potrpí si na kvalitu a pre mňa je v tom niečo kráľovské.

.na saláme

V jedno nedeľné ráno som kočíkoval malého pred kostolom. Bolo to v strede tej hlbokej, mrazivej tohtoročnej zimy. Práve som tlačil kočík hore strmým briežkom, keď som v tom hlbokom snehu, 2 metre od upraveného chodníka, videl brodiť sa dve malé deti. Štvornožky. Hlavou mi prebehla myšlienka: „He, ako keby som videl malých Votočkových.“ Áno, milý čitateľ, dovtípil si sa správne, boli to malé Votočky. Hrali sa na snežné tyranosaury. Pre mňa ďalší obraz toho, v čom mi Jaro môže byt vzorom. Je správne, ako on, byť slobodný od toho, čo si myslia druhí, ak ste verní svojmu svedomiu a svojim hodnotám. A zároveň som pochopil, že deti sú deti a od rodičov je zodpovedne darovať im prepych slobodného detstva, ktoré bude rozvíjať ich kreativitu a ktoré im umožní spoznávať svet cez zážitky. Aj tie bolestivé.


.richard

.vášeň

Richard sa stal priateľom s veľkým P tak trochu znenazdajky. Takýto priateľ sa z človeka stáva vtedy, ak vás k nemu niečo pripúta. Niečo, čo máte spoločne, niečo, čo si váži rovnako ako vy a dokáže s vami zdieľať vášeň pre danú vec. V našom prípade je to zaujímavejšie o to, že to, čo nás spája nie je nič menej ako Boh. Richard spoznal vo svojom živote lásku, veľkosť a dobrotu Boha. Zmenilo ho to a zároveň mu to dalo v živote nové smerovanie. A v tomto, zamilovaní si Otca, vo vytrvalom vyhľadávaní Jeho tvare kráčame spoločne. A to je, poviem vám, výprava, ktorá stojí za to, lebo vás to stojí… všetko.  Berieme si svoje rodiny a priateľov, všetko ostatne tu môže ostať.

.transparantnosť

Toto ma na Rišovi fascinovalo od samého začiatku. Ten chlap je proste transparentný. Ak nerozumiete slovu transparentný a hľadáte slovné spojenia, ktoré by vám pomohli pochopiť ho, netrápte sa, lebo transparentná lepiaca páska vás iba pomotá. Transparentný v jeho prípade znamená priamy, zreteľný, zrejmý. Vždy ma inšpiroval v tom, ako veľmi korešponduje jeho vnútro, myslenie a hodnoty s tým, čo hovorí a koná. Ak sa mu niečo nepáči, trvá to asi 0,5 sekundy, kým sa z jeho srdca myšlienka dostane na jeho fejs a odtiaľ, v horšom prípade, do klasifikačného záznamu. Pre študentov smola, pre mňa dar. Lebo u tohto človeka viem vždy presne, na čom som a na čom je on sám. A to je základ pre zdravý vzťah a črta pravého chlapa.

.vernosť

Aby som neukrátil ani Richarda o príbeh, keďže ich máme mnoho, spomeniem deň, keď sa nám v hlbokých mrazoch vybila baterka na aute. Bol to dosť priekak, keďže sme celá rodina pri mínus 15 čakali v aute a mysľou boli na mieste vzdialenom 15 minút, kam sme už vtedy 15 minút meškali. Čo spravíte v takej situácií? Začnete hľadať v telefóne ľudí, ktorí sú vám ochotní pomôcť. Komu zavoláte? Ja Rišovi. Viem, že ak nemá rozbité auto, príde. A príde, aj keby si mal cestou rozbiť auto. A viete čo? On si ho cestou naozaj rozbil, ale prišiel. Prišiel, aby mi pomohol naštartovať auto, a potom bol vyše mesiaca bez auta sám. Ako inak si má človek predstaviť priateľa?

Verím, že aj vy máte okolo seba ľudí, ktorí sú pre vás inšpiráciou. Prečo o nich nenapísať blog? (napíšte nám na dakujem@gmail.com a staňte sa blogerom školy)

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s