Takto chutí nebo

Tri rôzne zdravotnícke oddelenia. Trikrát kontrola dýchania a pľúc. Telesná teplota o tri stupne vyššia ako optimálna. Tri vpichnutia pri hľadaní žily na infúziu. Tri ťažké hodiny strávené s vyčerpanou trojročnou dcérou, tridsiateho tretí od dvanástej do tretej. A následne hospitalizácia na izbe s tromi posteľami.

 

Asi takto vyzeral môj včerajší deň. Moju dcéru si nechali v nemocnici kvôli zápalu pľúc po niekoľkodňových neprestávajúcich horúčkach a nezaberajúcich antibiotikách. Ale prečo o tom píšem? Ten čas od 12tej do 3tej keď sme chodili z ambulancie do ambulancie bol pre Janku veľmi náročný. Mala skoro 40 stupňovú horúčku, bola vyčerpaná a len mi plakala, že ona chce spinkať. Vždy keď sa dalo, po sediačky si položila hlavu na moju hruď a tlkot môjho srdca ju uspal. Len vtedy sa upokojila. V náručí svojho otca našla upokojenie, tíšenie bolesti a odpočinok. S manželkou sa u nej v nemocnici striedame. Ja mám “nočné” služby. Keď som tak včera večer ležal vedľa nej a modlil sa ruženec, vošli mi slzy do očí. To celé čo sa dialo počas tých troch hodín (mimochodom, nespája sa vám náhodou čas od 12tej do 3tej popoludní s nejakou udalosťou?) bol jedinečný obraz toho, čo môžeme prežívať s našim Nebeským Otcom. Viac som nepotreboval. Pochopil som. Boh sa dotkol môjho srdca a prehovoril ku mne: “Richard, presne toto chcem zažívať aj ja s tebou. Privinúť si ťa na svoju hruď, aby ťa tlkot môjho svätého srdca upokojil, utíšil tvoju bolesť a dal ti odpočinok.” Moje srdce zaplesalo. Opäť ku mne prehovoril spôsobom akým len On dokáže. Napriek náročnosti situácie, v ktorej sa nachádzame, som zažil chuť neba. Nehneváme sa na Boha, nefrfleme na situáciu, ktorej sa musíme prispôsobiť. S manželkou ju berieme ako požehnanie. Boh nám takýmto spôsobom chcel povedať, aby sme trošku spomalili naše príliš vysoké životné tempo a daroval nám výnimočné chvíle s našimi deťmi. A veľmi osobné, keďže každý z nás je pol dňa s jednou dcérou a pol dňa s druhou (vtipné je akurát to, že s manželkou sa vidíme asi 10 sekúnd ráno a 10 sekúnd večer keď si pri vstupných dverách na oddelenie odovzdáme mladšiu dcéru a kľúče od auta). Tie chvíle, pohľady, rozhovory a pohladenia sú presne tým, čo všetci potrebujeme. Naše deti to potrebujú od nás a my to potrebujeme a v týchto dňoch aj veľmi špeciálne dostávame od nášho Ocka. Priatelia, nebojte sa nechať sa Ním objať. Nič krajšie na svete nepoznám. Až v Jeho objatí totiž aj zdanlivé problémy a ťažkosti začnete vnímať v úplne inom svetle.

A keď som už začal číslom tri, mal by som ním aj skončiť? Mohol by som, ale neurobím to tak. Lebo Janka leží na izbe číslo 7. Žasnem nad biblickou symbolikou…

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s