Pretáčam myšlienky

Sedím a pozerám na blikajúci kurzor. Mal by som niečo napísať, ale čo?  Poznáte ten pocit, keď sa zrazu zastavíte a rozmýšľate, čo ste vlastne chceli urobiť? Potom pretáčate myšlienkové pochody dozadu a hľadáte to, čo ste stratili.

Aby ste teda pochopili o čom chcem písať, skúsim spustiť sondu do mojej duše a opísať to, čo tam nájde. 

Ja osobne som stratil veľa času, ktorý som chcel využiť inak. Prídu veci, ktoré vám celý program otočia hore nohami. Môžem si plánovať koľko len chcem, nakoniec to musím meniť. Vadí mi to? Rozhodne áno. Prečo to nemôže byť tak, ako chcem ja? Chcem robiť to, čo ma baví a napĺňa. Napriek tomu sa zmierim s krutou realitou, že takto to nefunguje.

Cesty Božie sú nevyspytateľné. 

Boh je totiž majster v tom ako s nami komunikuje. Pozná nás, a tak presne vie ako s nami nadviazať kontakt. Preto ak si myslíš, že to, že chodíš každú nedeľu do kostola je zárukou, že sa s Ním stretneš, môžeš sa mýliť. Teda platilo to aspoň u mňa. Je fajn chodiť na prijímanie, no často som pri tom necítil nič. A práve odvtedy kedy som zreteľne počul Boží hlas začalo byť kresťanstvo už nie nudné (nútené) ale živé (slobodné).

Bol to obyčajný deň. Veci sa nevyvíjali, ako som si predstavoval. Chcel som čas stráviť inak, no prišli povinnosti. A tak, ako som raz stál na pódiu v divadle, do ktorého som dobrovoľne nasilu prišiel pomôcť, ku mne Boh prehovoril. Zrazu mi dal odpoveď na veci, ktoré ma už dlho trápili. Teraz viem, že ak by som išiel tou pohodlnou cestou, ktorá ma baví a poznám ju, nikdy by som Ho nestretol.

Viera

Tak tá mi často chýba. Keď sa dostanem do situácie, keď sa musím rýchlo rozhodnúť, často neviem, ako ďalej. Je to neustály kolotoč povinností. No práve viera sa stala pre mňa tým, čo ma poháňa vpred, aby som odhodlane kráčal ďalej. Bez viery sa točím v kruhu bez východiska. Skúsenosť ma naučila, že jedine s vierou sa dá napredovať.

Odpoveď

Aká je správna odpoveď? To chce vedieť každý. Nie to, čo je nesprávne, ale to čo je správne. Podľa toho viem, ako žiť. Hľadám pravdu preto, lebo viem, ako veľmi ju potrebujem. Chcem, aby to čo robím, malo zmysel. Preto sa pýtam, kde je pravda ukrytá. Kam musím vycestovať, aby som ju našiel? Zaplatím hocikoľko, len nech ju nájdem. Bohužiaľ zisťujem, že pravdu medzi ľuďmi ťažko hľadať. Zrazu zisťujem, že pravda je Boh. A tak teraz, ak sa pýtam, aká je správna odpoveď, obraciam sa na Neho a dostávam riešenie. A to je úžasné.

Človek je plný pocitov, dobrých a zlých, no nikdy by nemal dovoliť, aby ho tie zlé ovládli.  Preto napriek tomu, že mám niekedy pocit, že život je ťažký a veci nejdú podľa plánu, zavriem oči a zverím to Bohu. Verte mi, On sa o to už postará… 

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s