Celým srdcom vpred

Ak sa chce človek posunúť rýchlejšie vpred, musí niekedy paradoxne nachvíľu zastať. A načerpať. To máte ako s autom, bez pohonných hmôt sa len ťažko bude hýbať. Cez víkend som sa zúčastnil jednej katolíckej akcie, ktorá bola pre mňa takýmto načerpaním. Vrátil som sa z nej veľmi povzbudený, posilnený a plný dojmov, ktoré si nechcem nechať len pre seba. Tak zopár bodov:

#svatakatarinasienska

Žena, ktorá už od detstva mala zjavenia anjelov, Ježiša a Márie a neskôr radila pápežom.

“Bla, bla, bla” – takto najčastejšie reagujeme na podobné informácie. Zjavenie anjelov alebo Boh hovoriaci k človeku, nejaký obraz či slovo, ktoré ti Boh zjaví keď sa úprimne modlíš. Toto všetko považujeme za rozprávky. Ako keby Ježiš povedal: “Budem k vám hovoriť a konať zázraky až kým nevystúpim do neba.” Nikde v Biblii som nič také nenašiel. Zato som ale našiel slová: “A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta” (Mt 28,20). Pre mňa jasný dôkaz, že Boh je tu a koná.

#nabozenskost_versus_naboznost

Nedávno som suploval v jednej triede Kresťnskú etiku. A práve mali preberať túto tému. Tak sme mali zaujímavú diskusiu. V piatok večer sa mi to krásne prepojilo keď som počul jedného rečníka hovoriť niečo v tom istom duchu. Hovoril o tom ako nestačí iba vykonávať náboženské úkony. Že to nie je ani o počte sv. omší alebo rôznych modlitieb, ani o množstve a veľkosti dobrých skutkov, ktoré urobíme. Je to o tom, nakoľko do týchto úkonov dáme srdce. Bohu viacej záleží na kvalite ako na kvantite. Motív môjho konania môže úplne zničiť hodnotu dobrej veci. Ježiš netúži po mojom výkone. Jediné, čo ho zaujíma a kvôli čomu sa nechal pribiť na kríž, je moje srdce. Chce ho mať celé. Nie iba kúsok. Nie iba v nedeľu.

#chvalajezbran

Jozafát. Júdsky kráľ. Skvelý generál. Múdry boží muž. Tomuto kráľovi oznámili, že sa ho chystajú napadnúť tri okolité kráľovstvá. Logicky nemal žiadnu šancu. Boh ale jemu aj celému Jeruzalemu povedal: “Vy sa nebojte a nestrachujte pred týmto veľkým zástupom, lebo ten boj nie je váš, ale Boží!” (2 Krn 20,15). Keď došlo k boju, Jozafát úplne proti všetkým vojenským taktikám do frontovej línie postavil Pánových spevákov a oslavovateľov. Ich zbraňami neboli kopie, luky a meče, ale hudobné nástroje a spev a tak chválili Boha. Zrazu sa tie tri národy, ktoré išli napadnúť Júdovcov, navzájom pobili. Jedinou úlohou júdskych vojakov bolo pozbierať korisť po padlých vojskách, z ktorých neostal jediný živý. My vieme kto je našim nepriateľom. Aké zbrane proti nemu zvolíme, aby sme mohli zbierať korisť?

#vizia

“Ak stratíš víziu, stratíš cestu.” Tak zneli slová ďalšieho z rečníkov. Či je to v duchovnej oblasti, alebo v škole, v rodine, kdekoľvek. Nemôžeme žiť bez vízie. Musíme mať pred očami cieľ, ku ktorému ideme. Ak neviem kam sa mám dostať, nebudem vedieť ani kadiaľ kráčať a celý život sa iba premotkám. Ak jediným cieľom študenta je “už konečne vypadnúť z tejto školy”, tak verte mi, takýto študent bude na škole celý čas trpieť. Rovnako to platí aj v duchovnom živote aj všade inde. Nebojme sa mať vysoké ciele. A majme ich stále pred očami. Iba vtedy bude náš život naplnený, lebo budeme vedieť kadiaľ a kam kráčame.

Víkend skončil a ja som späť v realite. A toto je presne ten priestor, do ktorého ma posiela Boh. Doprial mi načerpať. A teraz sa ma pýta: “Budeš ma brať iba okrajovo, alebo mi naozaj chceš slúžiť #celymsrdcom?”

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s