(Ne)obyčajná sobota….

on

Obyčajná sobota. Konečne bez učenia a nestrávená len sedením nad niečím, čo sa snažím naučiť na písomku, aby som mala dobrú známku ( napr. fyzika…). Po písomke často ani netuším o čom bola. Myslím, že každý sa už s týmto javom stretol. Dokonca som k tomu niekedy aj donútená. Stane sa , že na pochopenie jednoducho nie je dostatok času a potom znechutená sa o pochopenie už ani nesnažím. Naučím sa vzorce a poučky a mám jednotku. Ale je to k niečomu dobré učiť sa len naspamäť?

Ja som sa rozhodla stráviť sobotu konečne trochu inak. Začala som premýšľať. Premýšľať o budúcnosti. Prišiel ten čas, aby som sa rozhodla, čo ďalej. Kam bude môj život smerovať. Čo chcem študovať a čomu sa budem venovať. Teraz mi to už nikto nevie povedať. Dokonca ani rodičia a ani to nenájdem len tak niekde napísané. Musím sa rozhodnúť sama.

Keď si uvedomím, že ľudia v minulosti mali 15 rokov a vedeli sa rozhodnúť a často to bolo aj správne rozhodnutie, rozmýšľam,ako je to so mnou. My dnes niekedy ešte stále nevieme, ako ďalej a kam bude naša budúcnosť smerovať.

Začala som teda uvažovať, čo ma v skutočnosti baví. U mňa je to napríklad biológia, chémia a angličtina. Toto ma naozaj baví. No stretávam sa s názormi, že ak začnem raz študovať biológiu s chémiou určite skončím pri medicíne. Viem, býva to tak a myslím, že by som to aj zvládla, ale v skutočnosti by ma to nenapĺňalo. Mne nezáleží až tak na kariére, ktorú si vybudujem, no pritom mi zoberie  všetok čas na to, čo by som chcela a to je rodina.

Preto som premýšľala ďalej a vrátila sa k pôvodnému snu o tom, že pôjdem na farmáciu. Okrem toho ma bavia jazyky. Teraz ešte neviem, či je to to pravé. To asi nikdy nezistím, kým to jednoducho neskúsim. S týmito myšlienkami som v sobotu zaspala.

Nasledujúce nedeľné ráno som sa zobudila a mala som v tom jasno. Budem študovať farmáciu. Aspoň to skúsim a ak to nevyjde nič sa nestane. Myslím si, že všetko sa deje z určitého dôvodu a je tu Niekto, kto ma potom chce asi na inom mieste. Má so mnou iný plán ako je ten môj. Príde čas, keď to pochopíme.

Možno sa ocitneme – ako sa vraví – na samom dne,  ale ako som nedávno počula – z úplného dna vedie len jedna cesta a to nahor. 

   

                                                                                                            Autor blogu: Kika Garaiová.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s