Budeme majstri sveta?

on

Začali sa majstrovstvá sveta v ľadovom hokeji. Konečne. Máme možnosť sledovať množstvo zápasov. Patrím medzi tých, ktorí bez ohľadu na to, aké máme šance, vždy verím až do konca. Čo ma tento raz ale prekvapilo?

Veľa sa o tom hovorilo. Máme že vraj najslabší tím, aký sme kedy mali. Dokonca začínajú špekulácie o tom, či nebudeme bojovať o záchranu. Ešte sa nezačal ani náš prvý zápas a Slováci už rozmýšľali o nás ako o najslabšom tíme. A toto ma hnevá.

Všimli ste si niečo? Žiaden hráč z NHL nás bohužiaľ nepodporil. Rozmýšľal, som prečo je to asi tak. Myslím, že je to práve pre to zatracovanie a kritiku, ktorú musia hráči od fanúšikov počúvať. Naozaj mi to nepríde čudné, že žiaden hráč spoza veľkej mláky nás nepríde reprezentovať.

Slovensko má hokej v krvi. To je samozrejmé. Veď ešte ako Československo sme dokázali bojovať vždy len s tými najlepšími. Mali sme tu skvelých hráčov a veľké mená. V poslednej dobe však vnímame úpadok. Áno, je to tak. Výchova mladých hokejistov a celkovo rozvoj a financovanie športu nepracujú v našej krajine na plné obrátky. Prečo sa potom čudujeme, že už nemáme takých legendárnych hráčov. Prečo chceme od našich hokejistov výkony na ktoré jednoducho nemajú. Nemôžeme čakať, že budeme bojovať vždy o medaily.

Prídu aj trápne chvíľky, keď pár minút pred koncom prehrávame s Talianmi. To je naozaj niečo, čo by sa stávať nemalo. No zvrátili sme výsledok pre nás. A to je podstatné. Tie reči o tom, akí sme slabí a ako už ani nevieme korčuľovať nikomu nepomôžu. Je to pravda, že slová sú často tá najsilnejšia zbraň. Koniec koncov, tí hráči tam makajú pre nás a akokoľvek sa nám to môže zdať ľahké, je to naozaj makačka.

Preto si nemyslím, že máme ašpirácie pasovať sa za majstrov sveta, no rovnako si nemyslím, že patríme medzi najslabšie tímy.

Viete, čo sa mi na tom celom všetko páči?

Pocit víťazstva. Pamätám na chvíle, keď sme v aule pozerali hokej a s napätím sledovali, ako naši chlapci porážajú Ameriku. Bolo to úžasné. Tak veľmi sme hučali po každom góle, že pán riaditeľ ani nepotreboval priamy prenos. Všetko počul. Ten pocit, keď si na youtube dokola pozerám výhru nad Kanadou. Myslím, že práve preto, akí sme, že nie sme vždy len tí naj naj, sa dokážeme oveľa viacej tešiť z takýchto víťazstiev.  A to je oveľa viac ako povinná jazda pre veľké tímy, ktoré to berú ako samozrejmosť a dokážu sa tešiť len zo zlatej medaily. Dobre, no nevravím, že my by sme sa netešili. To by bol ešte iný ošiaľ na Slovensku, ak by sme sa stali majstrami sveta.

A to mám na našej krajine rád. Sme takí, akí sme a buďme na to hrdí.

 

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s