(Ne)obyčajné dva týždne v Rakúsku.

Takýto štart letných prázdnin som teda neočakával.  Náš známy zavolal môjho brata a mňa do Rakúska, či by sme mu nepomohli s prerábaním starého domu, ktorý kúpil. Potešil som sa, kedže takýto druh roboty mám celkom rád. Zrazu však vysvitlo, že budeme bývať sami v dome pretože ho náhle zavolali aj s rodinou do Talianska na týždeň. To znamená, že varenie a upratovanie bolo len na nás.

Dorazili sme. Privítali nás a hneď nám šiel poukazovať, čo budeme robiť, kým budú preč. Pracovať sme mali ešte s dvoma majstrami tiež zo Slovenska. Všetko bolo v poriadku až do chvíle, keď nás s nimi predstavil. Už z prvého pohľadu by človek usúdil, že sú nejakí iní. Mal som zmiešané pocity hlavne vtedy, keď ten majster stále opakoval, že je mimo a že ráno sa môžme baviť o robote. Dorazil to frázou že si ide dať hubičky. Mal som veru obavy, ako  bude vyzerať práca s nimi.

Na druhý deň rodinka odišla a my sme v dome ostali sami. Začali sme robiť. Práca tam bola rôzneho druhu. Od búrania, škrabania, sekania a vynášania až po nahadzovanie omietok. Postupom času som stále viac a viac spoznával našich dvoch majstrov Pala a Peťa. Zistil som, že sú to úplne normálni týpci. Vysvitlo, že tie hubičky používal v obyčajnom mlieku na výrobu kefíru. Hneď sa mi uľavilo 🙂 .

Paľo mi začal rozprávať svoj príbeh, a tak som si zrazu nebol istý, či sa potím pri robote alebo pri jeho rozprávaní. Rozprával mi o tom, ako bral drogy ako fetoval, ako bol na čas bezdomovcom. Bolo to obdobie blúdenia ako to sám nazval.

Peťo, druhý majster, bol jeho drogový díler. Bol to zvláštny pocit uvedomiť si, s kým mám tu česť pracovať. Paľo každý deň pridával nové časti svojho príbehu, až sa dostal do bodu, keď sa obrátil. Uveril v Boha. A potom sa všetko zmenilo. Založil si vlastnú firmu. Oženil sa a má dve krásne deti. Musím podotknúť, že tak šikovného a zručného majstra som ešte nestretol. Jeho optimizmus a špecifický zmysel pre humor nám robil vždy dobrú náladu. Všimol som si, ako bol dojatý, keď spomínal, ako sa hrabal v špine, aby našiel nejakú drogu, alebo ako si pichal z použitých striekačiek drogy. Vravel, že je zázrak, že vôbec ešte žije. Veľa rozprával o vášni.

Upozorňoval ma, že či už je to vášeň k drogám alebo k niečomu inému, je to vždy nebezpečné. Ukázal mi svojím príkladom, že človek žije pre oveľa vznešenejšie veci ako sú len tie svetské.

Musím sa priznať, že to dojalo aj mňa. Mnohým veciam ma naučil. Vždy mi opakoval, aby som veci robil s nasadením a najlepšie, ako viem. Jeho viera bola silná a odhodlanie meniť veci k lepšiemu bolo veľké. Jeho humor bol veľmi originálny. Nezabudnem, ako sme sa smiali pri rakúskych majstroch, keď sme na nich hovorili po slovensky a oni len nechápavo pozerali. A tak počas ťažkej práci som sa priučil mnohým novým veciam, za čo som veľmi vďačný.

Po týždni sa vrátila rodinka domov. Náš známy  je grékokatolícky kňaz a má osem detí. Bývať s nimi spolu v jednom dome bolo tiež niečo veľmi neobyčajné. Pri nich sme sa naučili, že pravý domov je tam, kde je skutočná láska. Niekto si možno povie, že boli večne unavení a nestíhali sa venovať všetkým deťom. Opak je však pravdou. Práve tu sa deti učili vzájomne si pomáhať. Každé dieťa malo k rodičom svoj špecifický vzťah. Nezabudnem na večery, keď sme sa počas jedenia vždy skvelej večere rozprávali. Deti mali priestor povedať, čo zažili a pýtali sa rodičov na rôzne veci. Múdrosť ich rodičov sa nedala ľahko prebiť, a tak dochádzalo k veľmi zaujímavým debatám. Bol som svedkom toho, akú silu to má – vyrastať v dobrej rodine. S bratom sme sa cítili prijatí a vždy zapojení do debaty. Vrylo sa mi to do pamäti, ako rodičia vychovávali svoje deti.

Dva týždne nám rýchlo prešli. S bratom sme sa naučili niečo viac o varení. Pripúšťam, raz sme riadne spálili jedlo a dva dni vetrali. Bol zážitok pracovať s Peťom a Palom, ktorí nás mnohému naučili či už o práci na dome alebo o živote. A tak sme načerpali veľa, za čo sme vďační. Ďakujeme za možnosť bývať spolu s veľkou rodinou, ktorá nás prijala a my sme sa naučili, čo to je výchova detí a zároveň sila spoločenstva.

Boli to dva neobyčajné týždne.

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s