Tri palacinky

 

Až vôňa tohto skvelého jedla ma prinútila zliezť z poschodia a opustiť svoje “hniezdočko” (rozumej posteľ, na ktorej sa učím, čítam… proste všetko). Uchmatla som si jednu pre seba a už sa tešila na zajtrajší obed.

A zrazu BUM veď zajtra sa im už asi žiadna palacinka neujde. Sme šiesti, všetci rovnako hladní… Domov prídem neskoro a ostatní budú doma skôr ako ja… Čo teraz?

S malou dušičkou a psím pohľadom som sa otočila na tatka.

Oci, ale nezjedzte mi ich všetky, okej? Že mi necháte?

Dlhá pauza, ako keby nad tým hlboko premýšľal.

A koľko?

Ja neviem, asi tri.

Zase dlhá pauza.

Neboj sa ja ti odložím.

Úprimne moc som neverila, že sa to stane. Myslela som, že zabudne a mne zase nič neostane.

O to väčšie bolo moje prekvapenie, keď som prišla domov hladná ako vlk a našla prikrytý tanier s lístočkom pre Kristínku. Oči mi svietili ako malému dieťaťu v hračkárstve, keď som uvidela tie palacinky.

Neboli však tri.

Boli štyri!

Tak ja pochybujem, že si tatko spomenul a on mi ešte pridal! A moja prvá myšlienka smerovala k Ockovi, pretože Pane to je presne to, čo pre nás robíš TY.

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá dobré dary váš nebeský Otec tým, čo ho prosia! (Mt 7,11)

#bezprostredneblogy

Pridaj komentár

Zadajte svoje údaje, alebo kliknite na ikonu pre prihlásenie:

WordPress.com Logo

Na komentovanie používate váš WordPress.com účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Twitter picture

Na komentovanie používate váš Twitter účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Facebook photo

Na komentovanie používate váš Facebook účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Google+ photo

Na komentovanie používate váš Google+ účet. Odhlásiť sa / Zmeniť )

Connecting to %s